Dušičky na Slovensku, ale aj Sviatok všetkých svätých, patria k takzvaným spomienkovým dňom. Samo o sebe, úbytok slnečných lúčov a citeľné ochladnutie prináša so sebou atmosféru nostalgie. Tiež to tak cítite?
Prvé novembrové dni so Sviatkami všetkých svätých (Všechsvätých) 1. novembra a Pamiatkou zosnulých (Dušičky) 2. novembra sa na Slovensku nesú v znamení návštev cintorínov. Hroby sa zdobia kvetmi, vencami, pália sa sviečky. Prinášame vám teraz prehľad tradícií, zaujímavostí i praktických tipov a rád, ktoré sa týkajú práve tohto jesenného sviatočného obdobia, keď na nás dýchajú spomienky.
Dušičky a Sviatok všetkých svätých – historické zaujímavosti
V predkresťanských dobách dominovala predstava, že duše mŕtvych predkov sú tu s nami, a to najmä počas významných udalostí rodu, preto sa na nich pamätalo pri rôznych obradoch. V porovnaní s týmito časmi kresťanský kalendár nemal dlho stanovené konkrétne dátumy, kedy by sa pripomínali duše mŕtvych.
Korene Sviatku všetkých svätých siahajú do štvrtého storočia. Samotná slávnosť sa však prvý raz konala v Ríme až v roku 609. No a pôvodne sa Sviatok všetkých svätých slávil v máji, až v roku 731 ho pápež stanovil na 1. november.
Súvisiaci článok: Svätí patróni: Zoznam známych svätcov
Pôvod Dušičiek, resp. Spomienky na všetkých verných zosnulých, zas siaha do 10. storočia. Odvíja sa od snáh benediktínskeho opáta kláštora v Cluny, ktorý rozhodol, aby sa 1. novembra rozdávali v kláštoroch bohaté almužny, zvonili zvony a spievali sa žalmy za mŕtvych. Takýmto spôsomob čelil proti pretrvávajúcim pohanským obradom.
Počas nasledujúcich storočí si v západoeurópskych kláštoroch počas spomienkových slávností pripomínali významných príslušníkov rádu. Pápež Urban VI. na konci 14. storočia nariadil, aby sa Dušičky slávili ako sviatok, od roku 1549 sa slávi 2. novembra už ako spomienka.
Tradície na Dušičky a Sviatok všetkých svätých
Pred sviatkami zosnulých sa hroby upravili a obložili vetvičkami čečiny, detské hrobčeky zimozeleňou. Na kríže sa vešali jednoduché vence z čečiny.
Pri hroboch rodičov a starých rodičov stretla celá rodina. Zapálili sa sviečky, rodina sa pomodlila a potom cezpoľní odišli do príbytkov domácich, ktorí ich popri spomínaní na predkov pohostili polievkou, vareným mäsom, čajom, alkoholom a podobne.
Kult predkov v tradičnom vidieckom prostredí pretrval napríklad v podobe uctenia si duší predkov jedlom, ktoré sa pre nich chystalo z 1. na 2. novembra.
A pretože sa verilo, že duše zomrelých mali na túto jednu noc vystúpiť z ohňov očistca, gazda mal naplniť lampu olejom alebo maslom, aby si mohli dušičky natrieť svoje popáleniny.
Deň všetkých svätých nebol spojený len so sviečkami, modlitbami a chodením na hroby. Bol to zároveň aj koniec hospodárskeho roka. Skončili sa práce na poliach, vyplácali sa paholkovia, slúžky a sluhovia a končilo sa aj funkčné obdobie richtára.
Ako vyzerali hroby v minulosti?
V minulosti sa cintoríny nachádzali okolo kostolov, v stredoch miest a dedín, neskôr sa kvôli rozširovaniu presunuli do odľahlejších miest. Samotné hroby v minulosti boli oveľa jednoduchšie a označoval ich len drevený kríž, alebo v prípade protestantov drevený stĺp či drevená tabuľa. Hroby neboli ohraničené či obrúbené.
Náhrobníky z mäkkých druhov kameňov sa vyskytovali neskôr, a to najmä na západnom Slovensku. U protestantov išlo o hrubšie tabule, kresťania uprednostňovali kamenný kríž. Kamenná aj drevená verzia náhrobku mala na sebe vyryté meno zosnulého s dátumami narodenia a úmrtia, niekedy aj krátky text.
Od konca 19. storočia sa namiesto dreva a kameňa začali dávať kovové kríže, pomerne štandardizované (vyrábané v železiarňach) s korpusom Ježiša a plechovou tabuľou na meno a dátumy.
V prvých desaťročiach 20. storočia sa najmä majetnejšie vrstvy vracali ku kamennému materiálu na náhrobky a postupne sme sa tak dostali až do súčasnej podoby hrobov, ktoré sú, čo sa tvarov a vyhotovenia týka, variabilnejšie, no kameň ako taký v zásade zostal.
Vybrali sme pre teba: Ranná modlitba: Začni deň vďačnosťou a pokojom
Čo sa historicky výzdoby hrobov týka, tak po prvej svetovej vojne sa už na hroby začali nosiť biele kvety, ktoré boli podomácky vyrobené z krepového papiera. Kládli sa pomedzi čečinu okolo hrobov, no a neskôr pribudli vence, najskôr jednoduchšie a časom výzdoba a farby na nej pribúdali.
Kedy je najvhodnejší čas navštíviť cintorín?
Najviac ľudí prichádza 1.–2. novembra podvečer. Ak chcete pokoj a čas na modlitbu, zvoľte radšej dopoludnie alebo dni pred či po sviatkoch. Starším a rodinám s deťmi je príjemnejšie za svetla; večerná návšteva so sviecami má zas silnú atmosféru. Sledujte aj farské oznamy, napríklad spoločné pobožnosti pri krížoch bývajú v konkrétnych hodinách.
Sú LED sviece „v poriadku“ z duchovného hľadiska?
Áno. Ide o symbol ako taký a nie o jeho zdroj. Verí sa, že svetlo dušičkovskej sviečky chráni mŕtveho i živých príbuzných pred zlými silami. LED svieca je bezpečná, šetrí životné prostredie a zvyčajne vydrží oveľa dlhšie, čo to dobrá voľba.
Ako uctiť si zosnulých, ak žijem v zahraničí alebo nestíham prísť?
Pomodlite sa na Dušičky za nich doma alebo v najbližšom kostole. Zapáľte sviečku doma pri fotografii a pomodlite sa modlitbu. V dňoch okolo Dušičiek navštívte ktorýkoľvek cintorín a modlite sa všeobecne za zosnulých.
Je správne spájať Dušičky a Halloween?
Dušičky (2. november) sú cirkevná spomienka na zosnulých; Halloween je kultúrny predvečer viazaný na ľudové zvyky. Môžu existovať vedľa seba, no pre kresťana ostáva prvoradé uctenie zosnulých, modlitba a nádej na vzkriesenie.
Ďalšie tradície: Štedrý deň a večer: Poznáš zvyky a tradície na Vianoce?
Dušičky nie sú len o sviečkach a chryzantémach. Sú pozvaním k modlitbe, odpusteniu a vďačnej spomienke. Ak upraceme hrob, no zároveň otvoríme srdce, návštevou príbuzných, pomocou blížnym či spoločnou modlitbou, tradícia zostáva živou.
Použité zdroje:
[1] Denisa Fulmeková: Magická sila sviatkov (Tradície a čary v kolobehu roka), Slovart Bratislava 2014.
[2] Zora Mintalová Zubercová: Tradície na Slovensku, Slovart Bratislava 2015.
[3] Zora Mintalová Zubercová: Zdravia, šťastia vinšujeme, Slovart Bratislava 2019.
Foto: Freepik
