Niektorým rodičom ide s ľahkosťou, niektorí robia, čo môžu a výsledky nie sú pozitívne. Hovoríme o výchove. Pokiaľ patríte do druhej kategórie, rozhodne nehádžte flintu do žita. Ide predsa o vaše dieťa. Aplikujte nasledujúce zásady a nebudete sa stačiť diviť, ako zrazu všetko pôjde jednoduchšie a vaše doteraz ťažko vychovateľné dieťa sa začne postupne meniť k lepšiemu. Samozrejme, treba i trpezlivosť k tomu navyše. Ako vychovávať dieťa tak, aby ste podporili jeho správne emocionálne aj sociálne dozrievanie? Tu sú 3 kľúčové zásady.
Vytvorenie hraníc je základným východiskom
Dôležitá téma vytvárania hraníc vo výchove v súčasnosti vyvoláva kontroverziu v tábore zástancov liberálneho výchovného štýlu. Pre dobro dieťaťa a aj celej rodiny však možno bez váhania konštatovať, že práve nastavenie hraníc ovplyvňuje napokon aj celé výchovné snaženie.
Hranice vo výchove sú podobné presne ohraničenému priestoru, v ktorom človiečik strávil svoj prenatálny vývoj. Aj objatie a vrelý stisk je taktiež akýmsi láskyplným „oklieštením“. V tomto duchu je vytváranie hraníc vo výchove niečím, od čoho sa môže dieťa odraziť, niečím, čo je isté a pevné a dodáva jeho životu stabilitu a zmysluplnosť. O potrebe objatia a tiež problematike detí, ktoré tyranizujú svojich rodičov a okolie, ale aj účinných výchovných opatreniach píše bližšie vo svojich knihách J. Prekopová.
Na základe uvedeného sú jasné pravidlá, ale aj stabilný denný režim pre dieťa tak dôležité. A hoci drobec priebežne skúša tieto hranice posúvať, vy by ste mali byť dôslední a nedopustiť, aby k tomu reálne aj došlo. Určite teda má význam, nastaviť hranice a takýmto spôsobom nielen učiť dieťa poslušnosti, ale zároveň jemu samotnému pomôcť do budúcnosti a dať mu pevné základy.
REKLAMA
Aj keď ho milujete, neznášajte mu „modré z neba“
Dieťa v zásade nepotrebuje všetko to, čo nám nahovára reklama. Popravde, často ide o zbytočnosti. Ono však nerozlišuje, či danú vec potrebuje alebo len po nej len túži. To by ste mali urobiť za vášho drobca. Nehovoríme, že z času na čas mu neurobiť radosť aj čímsi navyše, ale nemôže sa z toho stať automatická samozrejmosť.
Ak dáte dieťaťu úplne všetko ako na podnose, oberáte ho o jeho snahu, ale aj motivujúcu túžbu a následnú veľkú radosť i vďačnosť. Majte tiež na pamäti, že okrem materiálnych potrieb treba napĺňať u dieťaťa najmä tie citové. A tie sa v obchode kúpiť nedajú.
Nerobte zo seba sluhu!
S predošlou spomínanou zásadou súvisí tesne aj nasledovná. Tá sa viaže na činnosti, ktoré pre dieťa robíte, ale nemusíte, lebo by ich už malo zvládať bez problémov samostatne. Napríklad obliekanie, obúvanie alebo upratovanie rozhádzaných hračiek. Cieľom rodiča by nemalo byť to, aby urobil všetko za svoje dieťa. Je to nesprávna cesta vedúca k nesamostatnému človeku.
Zamyslite sa teda. Ako vychovávať dieťa k samostatnosti, keď za neho všetko robíte? Venujte mu radšej svoju pozornosť a ukážte, ako sa čo robí. Následne aktivity prenechajte na dieťa a nevadí, keď sa s nimi aj trochu natrápi a urobí veľa chýb. Keď tieto činnosti napokon zvládne samostatne vykonať, bude na seba zároveň hrdé a podporí ho to v ďalšom napredovaní.
Vo všeobecnosti platí, že prílišné ochraňovanie potomkov pred záťažou, či už ide o rôzne aktivity alebo aj sociálnu záťaž (napríklad v zmysle presadzovania sa medzi rovesníkmi), v skutočnosti deti v ďalšom živote znevýhodňuje. Dieťa, ktoré je „ochraňované“ od takejto bežnej záťaže a nemusí prekonávať žiadne prekážky, bude neskôr traumatizované obyčajnými životnými udalosťami.
