Rodičia nielen malých detí sa stretávajú so špecifickými ťažkosťami, ktoré celkom prirodzene prinášajú konkrétne obdobia života potomkov. Jednou z týchto problematickejších fáz je tá, keď sa dieťa od rodiča nedá „odlepiť“. Väčšinou sa to týka matiek, ktoré v kritických momentoch nemôžu samy ani na WC. Poznáte to? Separačná úzkosť u detí potrápi veru aj najbližších.

Emócie sprevádzajúce odlúčenie dieťaťa od jeho blízkych sú v tomto období mimoriadne silné a negatívne. Separačná úzkosť u detí sa prejavuje neistotou, no v neposlednom rade hysterickým plačom. Čo robiť? Ak si už v tomto ohľade neviete poradiť so svojím drobcom, prečítajte si nasledujúce tipy. Sú pomerne jednoduché a zároveň účinné.

Kedy je separačná úzkosť u detí prirodzená? Fázy separačnej úzkosti

V prvom rade si však najskôr zadefinujeme, kedy je silný strach vyvolaný odlúčením dieťaťa od najbližších, a to predovšetkým od mamy, prirodzenou fázou vývoja. Ide predovšetkým o rozpätie 6 – 18 mesiacov veku dieťaťa. Teda čas, keď je fixácia na matku najsilnejšia a jej neprítomnosť považuje dieťa za ohrozenie. Takéto nastavenie má svoj základ ešte v dávnej minulosti ľudského pokolenia. Preto sú prejavy úzkosti a strachu z odlúčenia v tomto vekovom rozmedzí v poriadku.

Objavujú sa tiež odborné tvrdenia, že vynechanie tejto fázy môže súvisieť s neskoršími problémami. Tie s najväčšou pravdepodobnosťou vyplývajú z nedostatočného vytvorenia si citových pút s najbližšími. 

Neprehliadni: Ako naučiť dieťa poslúchať? 5 rád zúfalým rodičom

separačná úzkosť u dieťaťa

Okrem spomínaného, úzkosť a strach z odlúčenia sa začína výraznejšie objavovať vtedy, keď si už deti začínajú uvedomovať časový horizont (čo sa deje zhruba u 5 až 7-mesačných drobcov) a nežijú tak bezstarostnou prítomnosťou ako predtým.

Ak by sme mali hovoriť o fázach separačnej úzkosti, ide v podstate o priebeh vo vlnách. Úzkostne sa teda dieťa nemusí javiť konštantne. Nejaký čas je plačlivé, prestrašené či nervózne, potom príznaky na krátko odznejú, ale vrátia sa. 

Separačná úzkosť u starších detí

Separačná úzkosť u detí sa tiež zvykne prejavovať v predškolskom období a taktiež sa niekedy nevyhne ani školákom. V predškolskom a školskom veku je pritom táto úzkosť podmienená najmä zmenou prostredia, keď dieťa prichádza do škôlky či školy a potrebuje ešte čas na aklimatizáciu.

Kedy sa mať na pozore?

Pri deťoch nad tri roky už treba dať pozor na dĺžku trvania separačnej úzkosti. Za špecialistom sa odporúča zájsť v prípade, ak by presiahla mesiac. U najmenších detí by mala byť separačná úzkosť na ústupe do zhruba troch mesiacoch od jej začatia.

Ako zvládnuť obdobie separačnej úzkosti a zmierniť jej prejavy?

  • Pri najmenších deťoch je dôležité naplniť ich silnú potrebu blízkosti a kontaktu. Odopierať im ho jednoducho nemôžete. V tomto období pomôžu aspoň drobné vychytávky. Základom je, aby vás dieťa malo „na očiach“. Tomu pomôžu prenosné postieľky, ohrádky na hranie, detské sedačky.  Nemusíte byť teda nevyhnutne pri  dieťatku priamo, ale bez problémov si môžete uvariť obed či upratať byt. No a pokiaľ je dieťa nadmieru úzkostné, môžete využiť aj detské nosiče. Aj v tomto extrémnom prípade je však zrejmé, že neustála prítomnosť rodiča v blízkosti dieťaťa nie je riešením. Pamätajte, že aj malý drobec potrebuje pre svoje dozrievanie pochopiť, že i keď sa rodič vzdiali, po čase sa vráti späť a nie je nutné byť v strehu a napätí. Mieru stresu treba u dieťatka udržiavať na primeranej úrovni, no na druhej strane sa tiež ako rodičia nenechajte terorizovať.
  • Majte na pamäti, že nech sa už dieťa dožaduje vašej prítomnosti akokoľvek intenzívne a sprevádza to aj krik či plač, nezvyšujte naň preto hlas, netrestajte ho a ani nezahanbujte. Pokojným hlasom a chvíľkou pozornosti, ktorú mu venujete, dosiahnete oveľa viac. Dieťa nebude precitlivelé a aj separáciu zvládne skôr, keď si vami bude isté, resp. nebude pochybovať o vašej láske k nemu.

 Zaujme ťa: Čo zabaví deti od mala, ale aj predškolákov a školákov? 

Úzkosť zo separácie
  • Nič sa nesnažte urýchliť, intervaly odlúčenia predlžujte podľa reakcií svojho dieťaťa. U každého drobca môže mať separácia iný priebeh. Niektoré akceptujú neprítomnosť rodiča skôr, keď sú zaujaté zaujímavou činnosťou, iné potrebujú pri sebe svoju obľúbenú hračku… Ale takmer u každého dieťaťa funguje motivujúca pochvala, preto na ňu nezabúdajte pri každom zvládnutom odlúčení.
...
  • S vyššie spomínaným súvisí upokojenie dieťaťa samotnou svojou rodičovskou prítomnosťou, čo je základné východisko, z ktorého môžete pomaly smerovať k dlhšiemu odlúčeniu. Avšak len citlivo, na začiatku len na krátky čas a ideálne v domácom prostredí. Napríklad môžete dieťa zaujať hrou, venovať mu pozornosť a následne, keď sa už bude hrať samé, môžete odísť na pár minút do vedľajšej miestnosti.
  • Ak už potrebujete od dieťaťa odísť na dlhší čas, treba ho ubezpečiť o tom, že sa vrátite. Pri starších deťoch pomáha uviesť aj presný termín, ten však treba následne aj dodržať. 

Oplatí sa prečítať: Výchovné rady pre každý problém

čo robiť pri separačnej úzkosti
  • Čím je dieťa staršie, tým lepšie mu dokážete vysvetliť a zargumentovať svoj odchod. Pri problémoch so separáciou u predškolákov a školákov stavte na úprimný dialóg a pýtajte sa na ich obavy. Keď vám ich dieťa identifikuje, budete mu vedieť lepšie vysvetliť, že sú bezpredmetné.
  • Rozlúčka pred odchodom by  v zásade nemala trvať veľmi dlho a jej priebeh udržujte v pokojnom duchu. Niekedy si totiž skomplikujú situáciu aj samotní rodičia, keď okolo svojho odchodu robia veľkú „drámu“.

Foto: redakcia krasaastyl.sk/Freepik

Pin It on Pinterest

Zdieľajte, ak sa vám u nás páči.

Pripravujeme pre vás ďalšie zaujímavé články.