Už sa vám stalo, že ste prišli na nové miesto, pričom by ste dali ruku do ohňa za to, že ste tam už v minulosti boli? Alebo ste sa dostali do situácie, z ktorej ste mali pocit, že ste ju už niekedy zažili? Prípadne ste spoznali nového človeka a cítili sa s ním okamžite ako so starým známym? Alebo ste začuli novú pesničku, o ktorej ste boli skalopevne presvedčení, že ste ju už predtým počuli? Ak máte zážitky tohto charakteru, niet divu. Ide totiž o pomerne častý jav. Volá sa dejavú, z francúzskeho déjà vu, čo doslovne znamená „už videné“.
Jav dejavú bol popísaný už v roku 1876. Termín „déjà vu“ sa vtedy objavil v liste redaktorovi Revue philosophique od parapsychológa s menom Émile Boirac, no a následne bol jav bližšie analyzovaný v Boiracovej knihe L’Avenir des Sciences Psychiques. V nej, zjednodušene povedané, zahrnul autor dejavú pod jasnovidectvo.
Neskôr sa na jav pozreli vedci aj exaktnejšie. O tom, čo je príčinou dejavú, tak existuje viacero teórií, no jej mysteriózny a z nadprirodzena vychádzajúci základ si už bude niesť so sebou stále.
Znova v súčasnosti sa dejavú dostalo do popredia v súvislosti so sériou filmov Matrix. V nich bol tento jav interpretovaný ako istý „zásek“ v realite, ako chyba programu s pomerne negatívnymi dôsledkami. Aký ale má dejavú zmysel v živote človeka?
Hovorí sa, že s dejavú sa stretne v živote každý. No, aby sme boli presnejší, tak je to okolo 70 až 80 % jedincov z populácie. Najčastejšie sa s ním možno stretnúť v mladšom dospelom veku, pričom početnosť javu klesá po 25. roku života. Tendenciu k dejavú majú ľudia senzitívnejší, s väčšou fantáziou, tiež tí, ktorí majú viac cestovateľských podnetov či dokonca tí, ktorí si lepšie pamätajú svoje sny.
Rozdielne teórie o záhadnom jave
Jedna z teórií o dejavú, ktorá sa takpovediac drží „pri zemi“, hovorí o tom, že nás klame náš vlastný mozog. Ten má totiž tendenciu k zovšeobecňovaniu. Stačí mu jeden známy stimul, aby mohol na jeho základe urobiť záver o celej situácii. A v tom môže spočívať koreň celého problému.
Stačí nám tak vidieť na cudzom mieste len jeden predmet, ktorý si napríklad spájame s detstvom, aby sme mali pocit, že sme tam už niekedy boli. Hovorí o tom viac tvarová teória o priestorovej podobnosti, ktorú skúmala americká psychologička Anne Cleary. Prípadne môže dejavú spustiť aj rozhovor. Pokiaľ spracovanie informácií nie je synchronizované oboma mozgovými hemisférami, a to napríklad v dôsledku únavy.
Odborníci upozorňujú aj na signalizovanie chorobných stavov organizmu, pričom de ja vú vnímajú ako vedľajší efekt. Ako zdravotný problém môže tento jav vystupovať do popredia v momente, ak sa pridruží: slabosť, bolesť hlavy, strata vedomia, trasenie, zmätenosť či búšenie srdca. No na pozore treba byť aj v prípade, ak sa vám tento jav opakuje často, niekoľkokrát za mesiac.
Zaujímavejšie interpretácie javu však ponúka už spomínaná parapsychológia. V rámci nej sa stretávame s teóriou o predpovedaní budúcnosti, ale tiež s teóriou o spomienkach z našich minulých životov.
Pokiaľ by ste dejavú vnímali skôr ako nesúlad v mozgu, pravdepodobne by ste jeho hlbší zmysel ani nehľadali. No z aspektu parapsychológie je jeho význam naozaj veľký. A preto sa pri ňom pristavíme.
Parapsychológovia pripúšťajú, že dejavú je vlastne útržok spomienok z našich minulých životov. Že napríklad človek, s ktorým sme sa len pred chvíľkou stretli a zoznámili, no zdá sa nám, akoby sme ho poznali už dávno, môže byť náš blízky z minulého života.
Pri týchto nadprirodzených teóriách o dejavu sa kladie dôraz na detail. A to preto, aby nám niečo podstatné neušlo a neochudobnili by sme o to svoj život. Mali by sme byť teda všímaví, pozorní k tomu, čo nám hovorí vnútorný hlas, intuícia, k tomu, ako sa cítime. Napríklad priestor, ktorý nám predvádza realitný maklér a máme v ňom pocit dejavu, mohol byť minulým domovom alebo sa k nemu viažu iné spomienky z minulého života.
Rovnako sa s nadprirodzenom spája aj teória o tom, že vďaka dejavú môžeme niektoré veci v našom živote predpovedať, a tak aj ovplyvniť. Dôležité rozhodnutia spojené s dejavú v sebe nesú výkričník. Preto ani z tohto aspektu nie je vhodné brať dejavú na ľahkú váhu.
Čo je opakom dejavú?
Déjà vu sme si predstavili z každej strany, no na úplný záver si povieme niečo o jeho opaku. Ide o oveľa vzácnejší stav. Nazýva sa jamais vu, teda v preklade „nikdy nevidené“. Paradoxne tento pocit neurčitosti a novoty majú v danom stave ľudia v inak pre nich známom prostredí, so známymi ľuďmi či pri používaní bežných slov. A tak sa známa tvár môže javiť cudzia, prípadne sa človek neorientuje v prostredí, ktoré je pre neho inak známe či dokonca sa pri častom opakovaní konkrétneho slova akoby strácal jeho význam, javí sa ako cudzie, resp. má človek pocit, že vlastne nič nepomenováva.
