Čo je to dejavú (déjà vu) a aký má význam v živote človeka?

Už sa vám stalo, že ste prišli na nové miesto, pričom by ste dali ruku do ohňa za to, že ste tam už v minulosti boli? Alebo ste sa dostali do situácie, z ktorej ste mali pocit, že ste ju už niekedy zažili? Prípadne ste spoznali nového človeka a cítili sa s ním okamžite ako so starým známym? Alebo ste začuli novú pesničku, o ktorej ste boli skalopevne presvedčení, že ste ju už predtým počuli? Ak máte zážitky tohto charakteru, niet divu. Ide totiž o pomerne častý jav. Volá sa dejavú, z francúzskeho déjà vu, čo doslovne znamená „už videné“.

Jav dejavú bol popísaný už v roku 1876. Termín „déjà vu“ sa vtedy objavil v liste redaktorovi Revue philosophique od parapsychológa s menom Émile Boirac, no a následne bol jav bližšie analyzovaný v Boiracovej knihe L’Avenir des Sciences Psychiques. V nej, zjednodušene povedané, zahrnul autor dejavú pod jasnovidectvo.

Vybrali sme: Veríte, že môžete dostať z očí? Urieknutie má svoje prejavy a babky bylinkárky odporúčajú nasledovné

Neskôr sa na jav pozreli vedci aj exaktnejšie. O tom, čo je príčinou dejavú, tak existuje viacero teórií, no jej mysteriózny a z nadprirodzena vychádzajúci základ si už bude niesť so sebou stále.

Kto prežíva najviac dejavú?

Hovorí sa, že s dejavú sa stretne v živote každý. No, aby sme boli presnejší, tak je to okolo 70 až 80 % jedincov z populácie. Najčastejšie sa s ním možno stretnúť v mladšom dospelom veku, pričom početnosť javu klesá po 25. roku života. Tendenciu k dejavú majú ľudia senzitívnejší, s väčšou fantáziou, tiež tí, ktorí majú viac cestovateľských podnetov či dokonca tí, ktorí si lepšie pamätajú svoje sny.

Rozdielne teórie o záhadnom jave

Jedna z teórií o dejavú, ktorá sa takpovediac drží „pri zemi“, hovorí o tom, že nás klame náš vlastný mozog. Ten má totiž tendenciu k zovšeobecňovaniu. Stačí mu jeden známy stimul, aby mohol na jeho základe urobiť záver o celej situácii. A v tom môže spočívať koreň celého problému. Stačí nám tak vidieť na cudzom mieste len jeden predmet, ktorý si napríklad spájame s detstvom, aby sme mali pocit, že sme tam už niekedy boli.

Zaujímavejšie interpretácie javu však ponúka už spomínaná parapsychológia. V rámci nej sa stretávame s teóriou o predpovedaní budúcnosti, ale tiež s teóriou o spomienkach z našich minulých životov.

Význam z hľadiska parapsychológie

Parapsychológovia pripúšťajú, že dejavú je vlastne útržok spomienok z našich minulých životov. Že napríklad človek, s ktorým sme sa len pred chvíľkou stretli a zoznámili, no zdá sa nám, akoby sme ho poznali už dávno, môže byť náš blízky z minulého života.

Pri týchto nadprirodzených teóriách o dejavu sa kladie dôraz na detail. A to preto, aby nám niečo podstatné neušlo a neochudobnili by sme o to svoj život. Mali by sme byť teda všímaví, pozorní k tomu, čo nám hovorí vnútorný hlas, intuícia, k tomu, ako sa cítime. Napríklad priestor, ktorý nám predvádza realitný maklér a máme v ňom pocit dejavu, mohol byť minulým domovom alebo sa k nemu viažu iné spomienky z minulého života.

Rovnako sa s nadprirodzenom spája aj teória o tom, že vďaka dejavú môžeme niektoré veci v našom živote predpovedať, a tak aj ovplyvniť. Dôležité rozhodnutia spojené s dejavú v sebe nesú výkričník. Preto ani z tohto aspektu nie je vhodné brať dejavú na ľahkú váhu.

Čo je opakom dejavú?

Déjà vu sme si predstavili z každej strany, no na úplný záver si povieme niečo o jeho opaku. Ide o oveľa vzácnejší stav. Nazýva sa jamais vu, teda v preklade „nikdy nevidené“. Paradoxne tento pocit neurčitosti a novoty majú v danom stave ľudia v inak pre nich známom prostredí, so známymi ľuďmi či pri používaní bežných slov. A tak sa známa tvár môže javiť cudzia, prípadne sa človek neorientuje v prostredí, ktoré je pre neho inak známe či dokonca sa pri častom opakovaní konkrétneho slova akoby strácal jeho význam, javí sa ako cudzie, resp. má človek pocit, že vlastne nič nepomenováva. 

Foto: Freepik