Úzkosť nie je tak široký pojem, ako by sa mohlo zdať. Nie je to v pravom zmysle slova strach, panika ani fóbia. Pokiaľ sa necítite dobre a máte podozrenie, že sa vás tento nepríjemný problém týka, choďte na to cez prejavy úzkosti. Až po vylúčení iných komplikácií potom môžete svoj stav začať riešiť naozaj efektívne.
Prečítajte si nasledujúce riadky, identifikujte príznaky. Neignorujte signály vášho tela, pretože prehliadať prejavy úzkosti sa nevypláca nielen z dlhodobejšieho hľadiska, ale aj z toho krátkodobého.
Prírodná cesta k duševnej rovnováhe a emočnej vyrovnanosti – to je prípravok MODIN s unikátnym zložením. V základe obsahuje extrakt ľubovníka bodkovaného, ktorý je najviac užívanou prírodnou látkou pri podpore psychického zdravia. A okrem toho komplex účinných látok, ako L-tryptofan, fenylalanín, vitamíny B3, B5 a B6.
No a pokiaľ poznáte niekoho s nasledujúcimi príznakmi, nemali by ste rovnako zľahčovať tento problém. Vo väčšine prípadoch rozvinutých úzkostí, ktoré už spadajú pod úzkostnú poruchu, to človek jednoducho nemá vo „vlastných rukách“ a nepomôžu mu laické dobre mienené rady typu – „vzmuž sa“, „ber veci s nadhľadom“, „všetko sa dá prekonať, keď sa chce“ a podobne. Kedy navštíviť odborníka? Na to si odpovieme práve teraz.
Úzkosť = chorobný obranný postoj
Výkričník visí nad informáciou, že na úzkosť vo vyspelých spoločnostiach trpí zhruba 15 % populácie a tento trend má rastúcu tendenciu.
A čo to vlastne tá úzkosť je? Zjednodušene povedané, je to patologicky zosilnený obranný postoj, ktorý sa radí medzi psychiatrické ťažkosti. Rozvinúť sa môže náhle po traume, ale rovnako sa môže formovať nenápadnejšie, teda v dlhšom časovom období, keď si človek zafixuje nesprávny a jemu ubližujúci spôsob zmýšľania.
Človek s úzkosťou má prehnané obavy a negatívne reakcie tela, o ktorých sa dočítate nižšie, sa dostavujú pri bežných situáciách, keď nie je reálne dôvod na strach a nič nehrozí. V tomto stave napätia jedinec nie je schopný konať racionálne.
Úzkosť samotná môže byť príznakom ďalších ťažkostí
Úzkosť, odborne anxieta, je príznačná pri fóbiach a úzkostných poruchách, ako je napríklad sociálna fóbia či panická porucha. Je prítomná aj pri depresii, bulímii, Parkinsonovej chorobe. A medzi fyziologické príčiny úzkosti môže patriť aj angina pectoris, zvýšená činnosť štítnej žľazy či ateroskleróza.
Špecifickejšou kategóriou je pomerne bežná úzkosť v tehotenstve (spojená so strachom o dieťa) či separačná úzkosť u malých detí. Aj zvýšený stres v práci či nahromadenie záťažových situácií môžu človeka dostať až do stavu úzkosti.
Je teda zrejmé, že úzkosť býva doprovodným symptómom závažných ochorení, ktoré treba určite riešiť s odborníkom, no môže byť aj prechodným javom. Nezabúdajte však, že aj u krátkodobých úzkostí môže ísť o symptóm ochorenia.
No a chronická dlhodobá úzkosť, resp. úzkostná porucha, je diagnóza, z ktorej sa človek sám od seba, a to ani so svojím maximálnym úsilím nemá veľkú šancu dostať, potrebuje odbornú pomoc.
