Niekto ho má za priehrštia, iný veľmi málo – sebavedomie. Ani jeden z týchto krajných stavov však nie je vyhovujúci. A okrem toho niektorí ľudia sebavedomie predstierajú. Keď treba, nasadia si tú svoju sebavedomú masku. Ide však len o vonkajšie pozlátko. Ako sa prejavuje naozaj zdravo sebavedomý človek? V nasledujúcich riadkoch zistíte, ako sa odlišuje zdravé sebavedomie od toho falošného. Na čo si dať v tomto smere pozor nielen pri druhých ľuďoch, ale aj na ceste vlastného osobnostného sebarozvoja?
REKLAMA
Čo je to sebavedomie?
Zjednodušene vystihnuté, sebavedomie je postojom, aký má človek k sebe samému. Vychádza z toho, ako sa má on sám rád. Zdravo sebavedomý človek je psychicky odolnejší. Stanovuje si primerané ciele, úspešne zvláda kritiku, z medziľudských vzťahov dokáže vyťažiť pozitívne hodnoty, snaží sa nepremárniť jedinečné príležitosti, ktoré mu život dáva.
Taktiež zdravo sebavedomému jedincovi nechýba nutná dávka asertivity. No a v neposlednom rade nasleduje svoje vlastné autentické ašpirácie. Nemá teda za cieľ zapadnúť do akejsi šablóny či predstavy druhých o tom, čo by mal či ako by mal robiť a nakladať so svojím životom. A to len preto, aby ho mali druhí radi a aby nevytŕčal z davu. Zdravé sebavedomie sa prejavuje tak, že človek stojí neochvejne za kormidlom svojho života, metaforicky povedané.
Pokiaľ je sebavedomie, resp. vedomie seba samého zdravé, človek má väčší predpoklad prežiť úspešný a harmonický život. Základy sebavedomia sa utvárajú už v detstve, no pomerne často sa stáva, že sa nevyprofiluje do ideálnej podoby. Potom by na ňom mal človek popracovať aj v dospelom veku.
Ako odhaliť zdravé sebavedomie od falošného sebavedomia?
Odhaliť zdravé sebavedomie od falošného dokážete na základe nasledujúcich protipólov v správaní sa. Stačí len trochu pozornosti. Určite sa oplatí všímať si nielen druhých, ale aj seba v snahe o napredovanie a sebazdokonaľovanie. Pokiaľ demaskujete vlastné sebavedomie ako falošné, stále to môžete zmeniť. Nikdy nie je neskoro!
Autenticita verzus hranie sa na niekoho iného
Pokiaľ má človek potrebu štylizovať sa do role niekoho iného alebo potrebu „napasovať sa“ do dokonalého obrazu s cieľom, aby bol druhými akceptovaný a obľúbený, nejde o zdravé sebavedomie.
Podľa správnosti by mal človek akceptovať aj svoje slabosti, nebáť sa priznať nedostatky a zároveň pracovať na svojom sebazdokonaľovaní. Zdravo sebavedomý človek nemá problém prejaviť vlastný názor, a to aj v prípade, ak sa líši od názoru väčšiny.
Zdravé sebavedomie vychádza z toho, ako sa vníma človek samotný a aký má zo seba pocit a nie z toho, ako ho vnímajú ostatní. Takýto človek nepotrebuje nikomu nič dokazovať. Zdravo sebavedomý človek je silný „vo svojich základoch“, zatiaľ čo falošné sebavedomie je nutné „priživovať“ rôznymi nekalými spôsobmi.
Sebavedomie sa stáva falošným aj vďaka samoľúbosti a „tváreniu sa“ dôležito a dokonalo. To je v dnešnej dobe typické pre sociálne siete. V tomto bode treba tiež pripomenúť, že sebavedomie sa nedá kúpiť. Drahé auto či exotická dovolenka, na ktoré človek možno ani reálne nemá, ale musí sa „vytiahnuť“ pred priateľmi a rodinou, sú klasickým príkladom falošného sebavedomia.
REKLAMA
Navonok suverénny, ale vnútorne slabý človek miluje taktiež situácie, keď sa môže pochváliť vplyvným známym či priateľstvom s celebritou a podobne. Myslí si, že kredit danej osoby prechádza priateľstvom či známosťou aj na neho. Úprimnosť takéhoto vzťahu je teda rovnako pochybná ako jeho sebavedomie.
Ocenenie verzus zhadzovanie
Človeku so zdravým sebavedomím nerobí problém oceniť prácu, kvality či snahu druhých. Praje druhým úspech a neváha sa inšpirovať tými, ktorí sú úspešnejší od neho. Keď chce poukázať na chyby, jeho kritika je konštruktívna bez znevažovania.
Zdravo sebavedomý človek nemá potrebu silou-mocou neoprávnene kritizovať či ohovárať, ako to robieva človek s falošným sebavedomím. Ten potrebuje naopak druhých zhodiť, dehonestovať ich úspechy a zosmiešniť, čo sa len dá, aby mohol on vyniknúť. Cíti sa totiž „veľký“ a významný vtedy, keď sa mu podarí presvedčiť druhých o ich „malosti“ a bezvýznamnosti. V hlave človeka s falošným sebavedomím taktiež prebieha každú chvíľku porovnávacia súťaž. No a pokiaľ v nej nevíťazí, na jeho nálade to spoznáte okamžite.
Zodpovednosť za svoje činy verzus zvaľovanie chýb na druhých
Zdravé sebavedomie korešponduje aj s prijatím plnej zodpovednosti za seba a svoje činy. Len tak sa možno poučiť, zdokonaliť sa a ísť ďalej.
Nenecháva rozhodovať o sebe a svojich budúcich krokoch druhých (i keď, samozrejme, stále sa môže poradiť). Zdravo sebavedomého človeka nerozhádže ani priznanie sa, že urobil chybu, lebo vie, že jeho hodnota nevychádza z „dokonalosti“.
Človek s falošným sebavedomím veľmi často obviňuje zo svojich pochybení a neúspechov druhých. Nie je ochotný priznať si chybu, keďže takéto priznanie má spojené s dehonestáciou vlastnej osoby. Tým, že chybu neprizná a prípadne sa ani neospravedlní, si z jeho pohľadu chráni svoju „dokonalosť“. Nemá však zároveň možnosť poučiť sa zo svojich chýb a vidieť svet i seba reálne.
Zdravé sebavedomie človeka povzbudzuje k mnohým aktivitám. A to aj k takým, s ktorými ešte nemá skúsenosti a je teda predpoklad, že môže aj pochybiť. Niečo také však zdravo sebavedomého človeka nemôže zabrzdiť. Verí si a vie dobre situáciu zhodnotiť aj na základe svojich schopností a možností.
Autenticky sebavedomý človek si nenecháva veci „na potom“ a len málokedy sa vzdáva. Určite však nie pri prvej prekážke, ako to býva charakteristické pre človeka s nízkym, resp. aj falošným sebavedomím. Zdravo sebavedomý človek hľadá spôsoby, ako urobiť to či ono. Človek s falošným sebavedomím hľadá dôvody, ako sa vyhnúť aktivite a veľmi rád veci odkladá.
