Pre úspešnú cestu osobného sebarozvoja je dôležité poznať svojich 10 asertívnych práv. A čo je to asertívne správanie? Má zásadný význam pre duševnú pohodu a v podstate i zvýšenie kvality života v zmysle jeho plnohodnotného prežívania.
Asertívne správanie je považované za ideál, pri ktorom sa adekvátne presadzujú požiadavky a potreby neubližujúcim spôsobom. Teda je vynechaný agresívny prístup, keď sa pri presadzovaní svojich cieľov a požiadaviek porušujú práva iných, ale aj pasivita, keď sa pasívny človek vzdáva svojich práv a je teda ukrátený.
Výsledkom asertívneho prístupu by mala byť v protiklade k pasívnemu a agresívnemu správaniu spokojnosť a zachovanie dôstojnosti a práv na jednej aj na druhej strane. Aby ste však tento prístup vedeli aplikovať do praxe, treba poznať a rešpektovať 10 asertívnych práv, ktoré máte vy i druhí ľudia. Aj vďaka ich realizácii už pre vás nebude viac otázka, ako byť asertívny, neriešiteľným rébusom.
Toto správanie je naozaj výhodné a zdravé nielen pre asertívneho človeka. Asertívny človek vo svojej podstate ozdravuje aj svoje sociálne okolie. Asertivita znamená vyslovovanie vlastných názorov a požiadaviek, primerané presadzovanie sa i uplatňovanie svojich práv, no aj schopnosť vedieť sa obrániť v medziľudských vzťahoch.
Zároveň je však nevyhnutne prítomný aj rešpekt k ľudskej dôstojnosti a k slobode druhých.
Významnú úlohu má v rámci asertivity i empatia, teda otvorenosť voči názorom druhých a vcítenie sa do nich, a to aj v prípade, keď sú ich názory a požiadavky odlišné. Pomocou empatie si budujeme vzťahy, no a asertivita je akousi bariérou. Je potrebná k vnútornej odolnosti. Tá zabezpečuje, aby sa tieto medziľudské vzťahy nepremenili na podriadenosť či tyraniu.
A prečo je teda dobré posilňovať asertivitu? Asertívni ľudia sú celkovo vo svojom živote spokojnejší, sebavedomejší, nenechajú druhých, aby prekračovali ich hranice a ticho netrpia, ale priamo, no bez nátlaku a agresie vykomunikujú problémy. Ľudia si ich vážia, pretože asertívne osobnosti si vážia seba i druhých, čo dávajú najavo svojím postojom k životu a komunikáciou.
1) Právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky, emócie a niesť za ne zodpovednosť.
Z tohto asertívneho práva v podstate vychádzajú i nasledujúce. Základom je to, že by sme mali vždy konať vedome za seba, teda nezmanipulovane a autenticky. A to podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a niesť za to i zodpovednosť. Máme právo byť sudcom svojho správania.
2) Právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia vysvetľujúce svoje správanie.
Okrem toho, že asertívny človek nenechá o sebe a za seba rozhodovať druhých, nie je taktiež jeho povinnosťou zdôvodňovať, vysvetľovať či prípadne ospravedlňovať svoje správanie. Na otázku, prečo sme konali tak alebo onak, nemusíme zodpovedať. Za svoje činy však zodpovední sme. Rovnako môžeme bez zdôvodňovania odmietnuť, teda máme právo povedať len jednoduché NIE.
REKLAMA
3) Právo posúdiť, nakoľko a ako som zodpovedný za riešenie problémov druhých ľudí.
Zodpovednosť nesie v prvom rade každý dospelý človek sám za seba. A je dôležité si uvedomiť, že za ostatných dospelých ju niesť nemusí. Nepripustime teda ani manipuláciuv štýle – máš voči mne väčšiu zodpovednosť a záväzky ako voči sebe.
4) Právo zmeniť svoj názor.
Tak, ako je ľudské mýliť sa, rovnako možno i informácie, udalosti či aktivity prehodnotiť. Teda zmeniť svoj názor.
5) Právo povedať – ja neviem.
Nevedomosť niečoho neznamená menejcennosť. Hodnota človeka v zásade nevychádza zo sumy jeho vedomostí a schopností. Nemusíme (a predsa ani nemôžeme) vedieť všetko a rovnako tak to môžeme bez okolkov aj vyjadriť.
6) Právo byť nezávislý od dobrej vôle a mienky iných.
Nech by sme sa aj snažili zo všetkých síl, nikdy nebudeme mať vždy len kladný vzťah so všetkými ľuďmi. Pamätajme na to a nebuďme závislí na mienke druhých. Minimálne máme právo oslobodiť sa od toho, čo si o nás myslia.
7) Právo robiť chyby a niesť za ne zodpovednosť.
Všetci robia chyby. Dôležité je však to, aby sme sa z nich poučili a tiež niesli zodpovednosť za následky spôsobené týmito chybami.
8) Právo robiť nelogické rozhodnutia.
Síce robiť logické rozhodnutia a držať sa zdravého rozumu je správne, no nie všetko sa dá logicky zdôvodniť.
Niekedy jednoducho len počúvame vlastné srdce a máme na to právo. Samozrejme, i pri tomto bode platí, že za svoje konanie nesieme zodpovednosť.
Empatia je dôležitá a mali by sme sa o ňu v medziľudských vzťahoch určite usilovať, avšak niekedy naozaj nemusíme vedieť predvídať a rozumieť potrebám iných. A to hlavne v prípade, ak ich nevyslovia. Máme teda právo požiadať o to, aby nám bola situácia a ich požiadavky ozrejmené.
10) Právo povedať – je mi to jedno.
Posledným asertívnym právom je to, že nie sme povinní snažiť sa byť dokonalí podľa definícií a predstáv iných. Svoj život žijeme sami za seba. No a niektoré veci naozaj nemusíme brať na vedomie.
