Zhruba od jeden a pol roka až do štyroch rokov veku treba u dieťaťa počítať s fázou, ktorá poriadne preverí nervy rodičov, vzdorovitosť u detí. Obdobie vzdoru u detí nie je ľahké, ale majte na pamäti, že srdcervúci rev, odmietanie, zlostné dupanie či váľanie sa po zemi je spojené s formovaním ich autonómie a je prirodzenou súčasťou vývinu osobnosti.
Emócie, a to niekedy naozaj silné, sú prirodzenou súčasťou detského sveta a nemožno ich dlhodobo potláčať, skôr by sme mali snažiť o ich reguláciu. Zhlboka sa teda nadýchnite a čítajte ďalej. Ako na vzdorovitosť u detí?
Čo je vzdorovitosť u detí? Hlavné charakteristiky
Začneme teoretickejšie a následne sa presunieme viac do rodičovskej praxe. Poďme si ale najskôr zodpovedať, čo to tá vdzorovitosť u malých detí vlastne je.
Vzdorovitosť u detí je prirodzená vývojová fáza (označovaná aj ako prvá puberta), v ktorej si dieťa začína uvedomovať svoju vôľu, autonómiu a snaží sa presadiť vlastné chcenie, často v rozporu s pokynmi dospelých. Pre toto obdobie je typické opakované odmietanie splniť požiadavky, príkazy či zákazy autorít (rodiča, učiteľa, vychovávateľa), pričom deti často reagujú hnevom, plačom, výbuchmi zlosti či pasívnym odstupom. Odmietajú poslúchnuť, často protestujú proti povinnostiam a snažia sa cez vzdor dosiahnuť svoj zámer, testujú hranice, kam až môžu zájsť.
Vzdor je súčasťou psychického vývoja, keď sa dieťa učí spôsoby sebavyjadrenia, hľadá hranice a zisťuje, akú moc nad svojím okolím má. Môže sa prejaviť už pred prvým rokom veku, ale typicky je najintenzívnejší okolo 2.–3. roku a potom v puberte, keď deti znovu hľadajú svoju identitu a nezávislosť. V tejto fáze dieťa ešte nevie dobre regulovať emócie, nedokáže vždy rozumieť pravidlám, cíti frustráciu a reaguje afektívnymi výbuchmi, keď nedosiahne, čo chce.
A ako sa detský vzdor prejavuje? Nie je to ani tak o plači, ako o hneve prejavujúcom sa napríklad hádzaním o zem, pokusmi napadnúť rodiča či súrodenca, no keď už, tak naozaj môže byť prejavom aj intenzívny až nepríčetný plač a krik. Toto je vysoko individuálne, podobne, ako je individuálny aj začiatok, teda nástup detského vzdoru a jeho intenzita.
Dieťa testuje vzdorom hranice
Prejavy vzdoru u dieťaťa vedia poriadne zaskočiť, a to najmä v situáciách, keď to maximálne nie je vhodné. Zlostné a vzdorovité dieťa vie poriadne skomplikovať nákup v obchode, návštevu či náhlenie sa z domu… Čoraz viac rodičov je v tomto smere bezradných, ako na problém upozorňovala napríklad odborníčka Jiřina Prekopová vo svojej knihe Malý tyran.
Myslite na to, že dieťa má veľmi dobré pozorovacie schopnosti. Teda presne vie, kedy mu čo prejde. A keď mu niečo funguje, teda dosiahne, čo chce, použije to v podobnej situácii znovu a znovu.
V istom zmysle je to aj prirodzený proces učenia sa. A teda, zjednodušene povedané, ako sa s čo najefektívnejšie dostať k cieľu, naplniť túžbu, či už ide o pozeranie obľúbeného programu v televízii alebo o hračku z obchodu. Správna reakcia na takýto vzdor dieťaťa si vyžaduje vyzretú rodičovskú autoritu a minimálne riešenie problematických situácií s chladnou hlavou.
Pozri tiež: Separačná úzkosť u detí: Keď nič nepomáha, skús toto
Zlostné a odmietavé reakcie dieťaťa sú akýmsi testovaním hraníc. Zisťuje si, akú má nad vami moc. A nie, dieťa to v zásade ani nemyslí nejak prešpekulovane a zle. Vy ako rodičia by ste to mali vybalansovať tak, aby sa z dieťaťa nestal tyran, ale tiež, aby ste ho „nezlomili“ a nepoškodili mu aj do budúcnosti jeho sebavedomie.
Ako teda správne reagovať? Ako udržať vzdorovitosť u dieťaťa na uzde? Pokiaľ sa chcete vydať tou najideálnejšou zlatou strednou cestou, nebude to jednoduché, ale nasledujúce rady pomôžu.
Vzdorovitosť u dieťaťa – ustúpiť či nie?
Je samozrejmé, že pokiaľ dieťaťu v období vzdoru toho nebudete veľa zakazovať, ale naopak ustupovať zo svojich požiadaviek, tým sa stretnete aj s menšou vlnou hlučného a viac či menej nepríjemného odporu z jeho strany. Nepretržite ustupovať dieťaťu však rozhodne nie je riešením. I keď na jednej strane treba uznať, že napríklad na verejnosti sa snažíte úplne pochopiteľne o utlmenie nežiaducich prejavov, čo najrýchlejšie a bez ďalších „škandálov“.
No treba si jasne uvedomiť, že rodičia majú stanovovať pravidlá i hranice, nie dieťa. A pre dieťa sú tieto hranice, hoci sa to tak nemusí javiť, mimoriadne dôležité. Dávajú mu totiž pocit stability a bezpečia. Bez pravidiel je dieťa „neukotvené“ a má potrebu neustále naťahovať tieto hranice ďalej a ďalej. Nič mu už nebude dobré.
Trvajte teda na rešpektovaní pravidiel a hraníc. Zabezpečíte tak, že si dieťa vyformuje schopnosť prispôsobenia sa. Tá je do budúcnosti rovnako podstatná ako schopnosť presadenia sa.
Základom je pokoj a rozvaha
Pri záchvate vzdoru je ťažké zachovať si nervy na uzde, berte to však ako vašu prioritu v rámci momentálneho výchovného pôsobenia. Pokojom a rozvahou v týchto situáciách dieťaťu ukazujete prevahu a vlastnú silnú pozíciu.
V domácom prostredí sa osvedčilo pri záchvate zlosti a vzdoru odísť z miesta, kde sa nachádza dieťa. Zlostné predstavenie tak už nebude mať svojho diváka a je vysoko pravdepodobné, že sa dieťa upokojí. Zabezpečte však, aby si dieťa v amoku nemohlo ublížiť prípadnými predmetmi okolo neho a podobne.
Po odznení tohto stavu by ste mali dieťa objať, ubezpečiť ho tak o vašej láske k nemu, ale pripomenúť mu, že pravidlá platia stále. Už dvojročné dieťa vie zvyčajne rozoznať dobré od zlého a malo by si byť vedomé aj konzekvencií, teda dôsledkov jeho nevhodného správania.
Neprehliadni: Čo je opičia láska a prečo je pre dieťa nebezpečná?
Oveľa nepríjemnejšie býva, keď dieťa dostane svoj vzdorovitý záchvat na verejnosti. Je to vypätá situácia najmä pre rodičov a dieťa si je väčšinou vedomé toho, že mu rodičia na verejnosti skôr vyhovejú. Áno, väčšina na seba nechce upozorňovať a vypočuť si prípadné poučné komentáre a nevyžiadané rady zo strany cudzích ľudí.
Vtedy je vhodné aplikovať objatie, aby si dieťa v najväčšom vzdore neublížilo, zmeniť prostredie a upriamiť ho na úplne odlišné a pre neho zaujímavé činnosti.
Zásadné však je, aby ste zo svojich presne zadefinovaných pozícií, teda pravidiel, neustúpili. Pre dieťa je dôležité uvedomenie si toho, že vynucovanie plačom či nevhodným správaním mu nijako nepomôže, nedostane sa k svojmu cieľu, neposunie hranice, ale práve naopak.
Pokiaľ je dieťa poslušné, venujte mu svoju pozornosť, pochváľte ho za spoluprácu. Jeho pozitívne správanie by malo byť odmenené zrejmou náklonnosťou.
Inšpirácia pre deti a rodičov: Najlepšie knihy pre deti od 2 rokov: Inšpirácia na podnetné čítanie
Dieťa postupne veďte k tomu, aby dokázalo verbalizovať, teda pomenovať svoje pocity, aby sa neuzavrelo, ale videlo, že aj negatívne momenty možno riešiť v dialógu a vysvetľovať si ich.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Kedy je vhodné vzdorovitosť u detí radšej riešiť s odborníkom? Ak sa vzdorovité správanie dieťaťa vyskytuje na pravidelnej báze, naprieč prostrediami viac ako 6 mesiacov a spôsobuje výrazné konflikty, napríklad problémy v škôlke alebo sociálnu izoláciu, je vhodné vyhľadať klinického psychológa alebo detského psychiatra. Včasná intervenčná podpora je dôležitá.
Foto: Freepik
