Popolcová streda je časom začiatku prípravy na Veľkú noc. Dôraz sa od dátumu Popolcovej stredy kladie podľa tradícií na predveľkonočnú očistu ducha a tela. Hovoríme aj o Veľkom pôste. Spojenie Popolcovej stredy (spomína sa tiež aj ako Škaredá streda alebo Krivá streda) s popolom vychádza ešte z praslovanského zvyku spaľovania mŕtvych. Posýpanie hláv popolom malo symbolizovať nepretržité spojenie s mŕtvymi predkami. V článku si rozoberieme, kedy bude Popolcová streda v roku 2024, aké zvyky sa na tento deň viažu a aké jedlá sú pre Popolcovú stredu typické.
V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia, keď sa definitívne končí fašiangové obdobie plné zábavy a hodovania. Ide v zásade o 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa ale nepočítajú nedele. Aj preto niekedy Škaredá streda vychádza až na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa aj termín Popolcovej stredy každý rok mení.
V roku 2024 vychádza Popolcová streda na 14. februára, čo je zaujímavý stret so sviatkom sv. Valentína. Nasledujúca Popolcová streda v roku 2025 zas vychádza na 5. marec. Najcharakteristickejším symbolom tohto dňa je znak kríža z popola. Kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“.
Svätý Veľký pôst
Veľký pôst pred Veľkou nocou sa nazýva aj Svätá štyridsiatnica. Číslo 40 má symbolický význam. Súvisí so zmienkami v Starom zákone o 40-dňovej potope, 40-ročnom putovaní ľudu do Izraela po púšti či 40-dňovom pôste Mojžiša na hore Sinaj. Veľký pôst začína Popolcovou stredou a vrcholí Veľkým piatkom, ako spomienkou na mučenie a ukrižovanie Ježiša Krista. Svätý Veľký pôst sa končí na Bielu sobotu po veľkonočnej vigílii, čiže obradoch Vzkiesenia Ježiša Krista. Pre grékokatolíkov sa štyridsaťdňový pôst začínal o niečo skôr, keďže do neho počítajú aj soboty a nedele. Duchovným zmyslom pôstu je prekonávanie ľudských závislostí. Ľudia sa majú kajať, konať dobré skutky, preukazovať milosrdenstvo…. [1]
Škaredou sa Popolcová streda volá aj preto, lebo sa v tento deň nosili staré, škaredé a roztrhané šaty. V tomto čase prichádzali na bohoslužby do chrámu bosí hriešnici, ktorí boli oblečení iba vo vrecovine a reálne si aj sypali popol na hlavu. A to na znak toho, aby tak vyjadrili, že začínajú svoju cestu pokánia. Neskôr bola tradícia sypania si popola na hlavu nahradená krížikom z popola, ktorý označuje na čelá veriacich kňaz.
Na Popolcovú stredu sa nespievalo, netancovalo ani nijak nezabávalo. Dôsledkom neuposlúchnutia zákazu by vraj bolo opadané ovocie zo stromov.
Ženy nesmeli šiť, priasť ani tkať, inak by to malo podľa starých predstáv nepriaznivý dopad na zdravie vlastné aj na zdravie domácej hydiny.
V tento deň začína pôstne obdobie, teda aj zrieknutie sa mäsa. Verilo sa, že konzumácia mäsitého pokrmu by v tento deň priniesla nešťastie, predovšetkým by sa nedarilo dobytku.
Taktiež sa na Škaredú stredu nepodkúvali kone, lebo sa verilo, že by okriveli, prípadne ich postihlo iné nešťastie.
Jedlá typické pre Popolcovú stredu
V domácnostiach sa v prvom rade po fašiangoch všetok riad dôkladne vyumýval od mastnoty výdatných jedál. Dokonca boli aj také prísne pôsty, že sa používal i úplne iný riad na varenie, nepoznačený žiadnym spôsobom mastnými jedlami.
Čo sa jedlo počas veľkého pôstu, keď boli vylúčené mäso, mäsové výrobky, masť, slanina a u veriacich východného rítu aj mlieko, mliečne výrobky a vajcia? V jedálničku boli jednoducho nahradené obilninovými kašami (pšeno, pohánka, tenkeľa, pšeničné krúpy, jačmeň, ovso), strukovinovými pokrmami (bôb, cícer, šošovica, fazuľa, hrach) a celkovo hrala dôležitú úlohu pri stravovaní zelenina, predovšetkým kapusta a zemiaky. Na prípravu jedál sa používal konopný a ľanový olej, prípadne roztopené maslo.
Na Popolcovú stredu sa podľa starého zvyku jedla pôstna polievka a cestoviny s makom. Pôstna polievka mala rôzne podoby, a to podľa konkrétneho regiónu. Jedli sa v zásade kyslé polievky zo zemiakov, strukovín, z kyslej kapusty. Známa je napríklad melencová polievka so zemiakmi, zásmažkou a namrvenou cestovinou. Ďalej to bol takzvaný slepý guláš bez mäsa či napríklad demikát.
Okrem kaší a polievok bez mäsa sa počas Popolcovej stredy jedávali aj dlhé rezance či šúľance, aby sa urodili dlhé klasy.
Pitie pšena s mliekom na Škaredú stredu zas malo zabezpečiť dostatok financií.
Foto: Freepik
Použité zdroje:
[1] Zora Mintalová Zubercová: Tradície na Slovensku (Rodinné aj výročné sviatky a zvyky), Slovart Bratislava 2015.
